Bavorsky farbiar - krátky prehľad histórie:
Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. "pokazené stopovacie psy"). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe.Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený "Klub pre bavorské farbiare" so sídlom v Mníchove. Je jediným uznaným klubom pre bavorské farbiare v Nemecku.
BAVORSKÝ FARBIAR
Bavorský farbiar (der Bayerische Gebirgsschweisshund) je mladší a menší brat hannoverského farbiara. Ako plemeno však nie je vôbec najmladší. Jeho štandard zostavili už roku 1883 a odvtedy sa prakticky nezmenil. V bavorských Alpách chovali poľovníci oddávna Ľahké duriče, ktoré používali na dohľadávanie poranenej zveri. Tieto pôvodné psy boli vhodnejšie do namáhavého horského terénu než ťažšie hannoverské farbiare. Preto sa do ich krvi primiešalo len trochu krvi hannoverského farbiara, aby sa ešte viac utvrdili ich ináč výborné poľovné vlastnosti a ďalšou čistokrvnou plemenitbou vznikol dnešný typ bavorského farbiara. Bavorský farbiar do značnej miery vytlačil hannoverského farbiara. V práci za ním nijako nezaostáva, ale naopak, vo vysokohorských terénoch je pohyblivejší a vytrvalejší. Aj on je schopný podať priamo fantastické výkony pri dohľadávaní poranenej zveri. Preto sa nemožno ani diviť, že aj u nás je nepomerne viac rozšírený než hannoverský farliiar.
Štandard.
Celkový výzor. Ľahký, veľmi pohyblivý a svalnatý pes prostrednej veľkosti; psy nikdy nie sú vyššie v kohútiku než 50 cm, sučky 45 cm. Telo je o niečo dlhšie, s mierne prestavaným zadkom a nie príliš vysokými nohami. Hlava: Horná časť hlavy je pomerne široká, plocho vyklenutá, nie príliš ťažká. Papuľa je pred očami trochu odsadená, nie príliš dlhá ani príliš končitá. Ňucháč je čierny až tmavočierny. Nadočnicové oblúky sú dobre vyvinuté. Pysky primerane previsnuté, ale nikdy vyslovene zvislé, s výrazným kútikom. Oči. Jasné, nie príliš veľké ani guľaté, dobre uzavreté, tmavohnedej i svetlejšej farby. Ušnice. Viac než stredne dlhé, ťažké, vysoko a široko nasadené, splývajúce po stranách hlavy bez stáčania, dolu zaoblené. Krk. Prostredne dlhý, silný a suchý. Trup. Chrbát nesmie byt' príliš krátky, ale veľmi silný. Bedrová oblasť je široká, vždy mierne vyklenutá, s dobre vyvinutými svalmi siahajúcimi až dolu k slabinám; zadok je dlhý, plocho sa zvažujúci smerom k chvostu. Hrudník nie je príliš široký, hlboký a dlhý, s dlhými, ďaleko k slabinám siahajúcimi nepravými rebrami. Brucho je vzadu mierne vtiahnuté. Hrudníkové končatiny. Primerane šikmo postavená lopatka s dlhou ramennou kosťou, nohy so silnými kosťami, nie však nemotorné; pri pohľade spredu úplne rovné, svalnaté. Zápästie nesmie byť mäkké, ale ani kolmé.Panvové končatiny. Stehna sú široké a dlhé, lýtko je pomerne dlhé a šikmé, ale priehlavok je postavený kolmo k zemi, dobre osrstený, takže osrstenie na zadných okrajoch stehien vyzerá takmer hrubé. Pri pohľade zozadu majú nohy stať rovnobežne, pätové kĺby nesmú byt ani vbočené ani vybočené. Labky. Nie príliš silné, ale s dobre uzavretými prstami; pazúry sú dobre vyvinuté, čiernej alebo rohovinovej farby. Labky nemajú byť okrúhle (mačacie), ale ani ploché (zajačie), skôr lyžicovitého tvaru. Chvost. Prostredne dlhý, dosahujúci približne k pätovému kĺbu. Nesmie byť nasadený nízko; od koreňa sa zužuje. Nesený je vodorovne alebo sklonený dolu, na spodnej strane hustejšie osrstený. Osrstenie. Hustá, hladko priliehajúca, mierne drsná srsť so slabým leskom, jemnejšia je na hlave a na ušniciach, drsnejšia na bruchu a na stehnách. Zafarbenie. Tmavočervené, jelenia červeň, červenohnedé, červenožlté, okrovožlté, plavožlté až žemľové, sivohnedé ako zimná srsť jelenej zveri, aj pásikované, prípadne tmavo pásikované. Červeno zafarbené psy mávajú na hlave základnú farbu väčšinou intenzívnejšiu. Papuľa, ušnice, ako aj chrbát a chvost bývajú často tmavo pásikované. Chyby. Zrazená postava, vysoký kohútik, príliš vysoké alebo veľmi nízke nohy, zakrivené ramenné kosti a predlaktia, roztiahnuté prsty a dlhé ploché labky, preliačený chrbát, slabá bedrová oblasť, krátky alebo veľmi zrazený zadok, podsadené panvové končatiny, kravský alebo sudovitý postoj panvových končatín, veľmi vyklenutý hrudníkový kôš, okrem toho končitá hlava s tenkou papuľou, príliš nízko nasadené končité ušnice so záhybmi, ňucháč mäsovej farby, príliš otvorené, a tým aj mnoho červene v kútiku odkrývajúce oko, krikľavo žlté dravčie oko, príliš krátky hrubý krk s kefovitou srsťou a dohora nesený alebo dokonca skrútený chvost. Rozhodne treba zamietnuť zdurené (rachitické), ale aj veľmi tenké kosti, nedostatok svalstva, veľmi jemnú, riedku srsť, predhryz i podhryz. Vlčie pazúry treba štencom odstrániť už v prvých dňoch života. Chybou je aj každá iná farba, než je uvedené; najmä čierne zafarbenie s červenými odznakmi na hlave a na nohách, aké mávajú jazvečíky a duriče. Neprípustné sú aj biele odznaky, ale pre menšiu svetlejšiu hviezdu na prsiach sa pes nemusí diskvalifikovať.